Pri prechádzke v lese alebo počas horskej turistiky sa mnohí z vás cítia bezpečne. Ste predsa v prírode, v pohybe, robíte niečo pre svoje zdravie. Napriek tomu sa v našich končinách nachádzajú v lese nebezpečné živočíchy a rastliny, ktorým by ste sa mali vyhnúť.
Zákerné kliešte
Tieto malé nenápadné potvorky vedia narobiť poriadnu šarapatu a problémy. Na svete ich existuje až 800 druhov. Sú to parazity, ktoré sa kŕmia cicaním krvi zvierat a ľudí. Na hlave majú umiestnený tzv. hypostom (zúbky). Hypostomom sa prisajú na kožu, kde prebývajú 6 až 14 dní. Pri satí vedia zväčšiť svoj objem až dvestokrát! Vpich a cicanie sú bezbolestné. Kliešte totiž vypúšťajú slinami do napadnutého organizmu látku, ktorá pôsobí proti zrážaniu krvi a znecitliví napadnuté miesto. Práve sliny kliešťov sú nebezpečné. Prenášajú ľudské ochorenia ako je kliešťová encefalitída a lymská borelióza. U psov sú pôvodcami anaplazmózy a babeziózy. Kliešte sa zdržiavajú 0.5 až 1 meter nad zemou a to hlavne v zmiešaných a listnatých lesoch. Pri návšteve lesa preto nezabúdajte na repelenty a vhodné oblečenie. Po príchode domov si skontrolujte kožu. Ak ste našli kliešťa, čo najskorej ho odstráňte. V prípade, že sa vám rana zapáli, navštívte svojho lekára.
Jedovaté vretenice
Vretenica je najviac jedovatý had na území Slovenska. Jej nebezpečnosť ja znásobená menšou veľkosťou (60 – 70 cm) a malou viditeľnosťou. Vretenicu spoznáte podľa sivého až modrosivého zafarbenia s kľukatou čiarou uprostred tela. Ich sfarbenie však môže byť zriedkavo aj iné a sú druhy, ktoré nemajú ani spomínanú čiaru. Najlepším poznávacím znakom sú preto štrbinové zorničky, ktoré sú typické len pre vretenice. Tento had je našťastie plachý a pred ľuďmi sa skrýva. K napadnutiu prichádza veľmi zriedkavo a to len v prípade doslovnej provokácie jedinca. Uštipnutie vretenicou je nebezpečné hlavne pre deti, starých a chorých ľudí. Nie vždy vretenica vypustí svoj jed. Ak sa tak stane, vpich ihneď bolí a opúcha. Pri týchto symptómoch vyhľadajte čo najskôr lekára, aby neprišlo k alergickej reakcii. Ako prvá pomoc slúži vysatie rany ústami (ak nemáte v ústach ranky) a znehybnenie postihnutého miesta.
Klamlivý ľuľkovec zlomocný
Už názov tejto trvácnej rastliny neveští nič dobré. Rastie najčastejšie v bučinových lesoch. Nájdete ho pri cestách a rúbaniskách. Výška ľuľkovca môže byť až jeden a pol metra. Jeho listy sú vajcovitého tvaru a kvety hnedo- fialové v tvare zvončekov. Neskôr sa kvety menia na lesklé čierne bobule. Tento plod vyzerá lákavo a klamlivo hlavne pre deti. Nemá kôstku a jeho chuť je sladká, neskôr v ústach horká. Už tri bobule sú pre deti smrteľné. Rastlina je však jedovatá celá, nielen bobule. Obsahujte totiž alkaloidy, ktoré nebezpečne pôsobia na nervový systém, utlmujú srdcovú činnosť a môžu spôsobiť aj smrť.
Smrteľný durman obyčajný
Durman nájdete hlavne na rumoviskách, smetiskách, popri plotoch a medzi burinou. Dorastá do výšky 100 cm, jeho listy sú široké a zúbkované, plody majú tvar tobolky a sú ostnaté. Podobne ako ľuľkovec obsahuje celá rastlina smrteľné alkaloidy, ale aj atropín a skopolamín. Listy durmanu sú často zneužívané na výrobu drogy. Skopolamín vyvoláva hyperaktivitu alebo naopak spánok. Avšak hranica medzi drogou a smrteľnými účinkami sa nedá odhadnúť. Táto rastlina sa využíva na výrobu liekov proti morskej chorobe a kinetóze. Durman je nebezpečný pre malé deti, ktoré prilákajú kvety plné čiernych semienok. Po otrave má postihnutý pocit suchosti v ústach, je zmätený a zrýchľuje sa mu pulz. Následne jedinec ochabne, tlak sa zníži a smrť nastáva v komatickom stave. Pri príznakoch je potrebná neodkladná hospitalizácia. Ako prvá pomoc pomôže vyvolanie zvracania.
Medzi ďalšie jedovaté rastliny rastúce v našich lesoch patria tis obyčajný, náprstník veľkolepý, imelo biele, baza čierna, lastovičník väčší, vranie oko a mnoho iných. Na pozore sa majte pred divo žijúcimi zvieratami a to hlavne pred medveďom, vlkom, dravou líškou, rysom a diviakom.
